Basnicky.sk

Moja lavička

Zastalo slnko- páli a vzdychá.
Na lávke vryté srdce v bôli,
prebodla ho hlúpa pýcha
osamelé, v šírom poli...

Slnce.. vidíš? Šíp tu trčí !
Len vánok v nemom kŕči,
žalostnú pieseň poľom ženie.
Cítiť tlkot, malé chvenie.

Nastal večer- chlad sa vtíska.
Studenou rosou ranu kropí.
Zlá zima svoje si píska.
Po láske niet ani stopy.


Zašumí hora- milá tu bola.
Klamárske ústa , pravda holá...
Míňa sa mladosť, spomienky vládnu.
Vzíde deň a noc, večne padnú ...

Srdce som oklamal, ten sval sa mi vysmial a za blázna ma mal..
Na dubovej lavičke ležím každý deň, s ním sa zjednotiť- musím sa len !
dátum vloženia
31. 8. 2007 23:33
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. jasterka

    jasterka napise koment, len sa na to musi vyspat..bo uz je mrtva

    1. 9. 2007 00:00
  2. nereg. somtu


    1. 9. 2007 00:04
  3. nereg. dummy

    zas som sa rozmutnel
    keď sa v tom vidim...

    Sedím si na lavičke,

    vietor udiera a robí prievan,

    smeje sa mi do tváre:

    ...si sám ako na poli strašiak!

    Položím ruku k ruke

    a na ne hlavu,

    vidím obraz tváre

    v spotených dlaniach...

    ...pripadám si starší, menší

    nepoznám sa

    Niekto sa v diaľke teší...

    vyhral si/vzdávam sa/

    Už ostáva len spomienka,

    čo teraz v čiernom závoji

    prechádza po noci ako milenka...

    Ževraj čas všetko zahojí!!

    ...neverím nič/láska niet/





    1. 9. 2007 10:40
  4. nereg. jasterka

    Aj moja lavička...

    Si studená...tak otískaš, lavička,
    keď k tebe hlavu skloním...
    Poískať vo vlasoch, len pohýčkať,
    V tieni zelených borín

    Dve mená do dreva skryli
    Čas letnej noci to vie
    Vzdychla milá, vzdychol milý
    V tieni zelenej aleje

    Si tak studená...schúlená v tieni
    Neverná milencom, na večnosť verná lieskam
    Keby sa dalo, tak zmením
    Ten kúsok z teba...bolí ma....trieska

    3. 9. 2007 22:31
  5. HUD81

    Kto prvý sadol
    ihral sa ti s vlasmi,
    vo vetre však chladol
    vymenil ťa za sny... zhasni!

    ... ale ty nie

    Ty nemeníš... tak ži tradične a správne

    ... možno raz ten íver - zo srdca mi padne

    4. 9. 2007 01:50
  6. nereg. somtu

    prekrásne ste sa rozbásnili moji milí....

    5. 9. 2007 19:57